Môj príbeh

začal obrázkom "aparát môjho deda" na nete keď som hľadal spôsob ako zhodnotiť prebytky vína z môjho vinohradu. S problematikou destilácie som nemal žiadne skúsenosti, tak som si povedal, že po odchode do dôchodku to skúsim. Preniknutie do tajov kvasenia a destilácie sa stalo neodolateľnou výzvou a inšpiráciou nového poznania. Škoda, že aj pre konštrukciu destilačných aparátov ešte nie sú na nete také simulátory, aké majú už dnes k dispozícii konštruktéri v elektronike. "Destilatérska kalkulačka" pri návrhu vzduchom chladeného aparátu mi veľmi nepomohla. Chcel som si postaviť hádam dosiaľ konštrukčne neprekonaný "boka still", ale na získanie prvých skúseností s destiláciou /nešlo mi o získanie pálenky, ale pochopenie destilácie/ som si vybral jednoduchý vzduchom chladený aparát s poznámkou "aparát môjho deda", škoda, že ten pôvodný už neviem nájsť.

Aparát1

Konštrukcia môjho prvého aparátu spočívala v natočenej cievke so siedmimi závitmi na primárnej a 8 závitmi na sekundárnej strane Cu trubky priemeru 8mm bez tepelnej izolácie s priemerom obidvoch špirál 100mm. Na chladenie som použil 25W ventilátor priemeru 130mm z digestora. Kotol - tlakový hrniec na 5l vína som ohrieval na plynovom variči. Dnes by som to už na plyne nerobil! Bol som prekvapený že aj na takomto primitívnom stroji je možné dosiahnuť rovnováhu destilácie a na prvý krát tak prekvapivo uspokojivé výsledky :). Rozmer zostavených cievok 10x23x23 cm, ventilátor umiestnený 10cm kolmo na cievky. Na webe www.deslik.sk, z ktorého som získal najcennejšie informácie z oblasti teórie destilácie, som sa dočítal, že aj obyčajná cievka môže plniť funkciu deflegmátora. S cieľom získať vyššie percento alkoholu už v prvej destilácii som začal experimentovať, či konštrukcia primárnej cievky a spôsob chladenia vzduchom umožní vytvoriť podmienky pre riadený reflux počas celého procesu destilácie.

Aparát2

Môj druhý aparát mal 7 závitov primárnej cievky Cu 10mm s priemerom špirály 130mm, 12 závitov sekundárnej cievky Cu 8mm s priemerom špirály 100mm. Sekundárnu cievku som vložil do primárnej cievky. Rozmery cievok 13x25x25 cm, ventilátor umiestnený vertikálne - v ose tesne nad cievkami. Aparát2 bol pri udržiavaní energetickej rovnováhy pri destilácii stabilnejší než aparát1. Vyššie percento alkoholu na výstupe som nezaznamenal. Liehomer ukazoval opäť len cca 70 - 75% rovnako ako aparát1. :( Bolo to experimentovanie s aparátom, ktorého konštrukcia porušila dokonca niekoľko základných podmienok teórie destilačného procesu. Opačná konštrukcia - umiestnenie tepelne izolovaného primárneho chladiča do vnútra sekundárneho chladiča by isto zaručilo aj pri zachovaní rovnakých prierezov a dĺžok trubiek stabilnejšie tepelné pomery primárneho chladiča a dostatočný výkon sekundárneho chladiča. Myslím si, že ani opačný tok vzduchu sekundárnym chladičom by nemal na jeho funkciu taký vplyv. Je efektívnejšie nastavovať rovnováhu varičom ako ventilátorom. Rýchlosť destilácie na takomto jednoduchom aparáte veľmi závisí na správnej voľbe kompromisov. Čím jednoduchší destilačný stroj chceme urobiť, tým optimálnejšie musia fungovať jeho časti a bez teórie to jednoducho nejde.

Dokiaľ som čisto náhodou nenašiel na nete publikáciu "The Spiral still" autora Greetz, Riku myslel som si, že problematike destilácie vzduchom sa vážnejšie nik nevenuje. Musím poďakovať autorovi, že mi svojimi praktickými skúsenosťami veľmi pomohol a presvedčil, že vzduchom sa dá chladiť. Myslím si, že pohodlnejšie než vodou i keď je to asi trochu pomalšie. Možno niekto bude tvrdiť že aj drahšie. Je to relatívne, vec pohľadu a názoru. Nenašiel som na nete podobné riešenie, nemal som s kým konzultovať, poradiť sa, porovnať názory a výsledky. Publikácia "The Spiral still" ma presvedčila, že pre domácu výrobu ovocných destilátov je vzdušný chladič správna voľba.

Hľadanie cesty

Rozhodol som sa zovšeobecniť svoje poznatky a skúsenosti so vzdušnou destiláciou a začal kresliť EKO Still. Ako som už spomenul rozdiel v dosiahnutých výsledkoch oboch variant aparátov bol napriek experimentovaniu so smerovaním, horizontálnym a vertikálnym natáčaním vzduchu ventilátora na jednotlivé chladiče, či izolovaním primárneho chladiča minimálny. Každý mal svoje výhody i nevýhody. Destiloval som rovnaký materiál na oboch aparátoch - kvalitné silné červené víno cca 12% alkohol. Teplota meraná presným digitálnym teplomerom v najvyššom bode na povrchu Cu trubky pred sekundárnym chladičom. Miesto merania bolo tepelne izolované v dĺžke 10cm na oboch aparátoch. Teplota v miestnosti 22 st. C.

Postup destilácie:

Doba ohrevu 5l vína 45 - 55 min.
Pri zohriatí prvého závitu primárneho chladiča zapnutý ventilátor.
Pri dosiahnutí 77 st.C začína na výstupe tiecť cca 70% alkohol. /vzrast teploty z 25 na 77 je veľmi rýchly na aparáte č.1 neudržateľný! Odstraňujem predkap cca 3cl. Nastavujem rovnováhu destilácie - minimálny ohrev aký dokážem stabilne realizovať, optimálne chladenie nastavujem polohou a škrtením prietoku vzduchu ventilátora.
Udržujem rovnovážny stav - ohrev/chladenie - pomaly odoberám jadro destilácie. Porovnávam priebeh s tabuľkami, diagramom. Pri dosiahnutí cca 82 st.C tečie cca 55% alkohol jadra destilácie. Ohrev najmenší horák, minimálny realizovateňý. Rovnakú rýchlosť destilácie udržujem reguláciou výkonu ventilátora.
Pri dosiahnutí 88 st.C = 40% alkohol začínam odoberať dokap.
Pri dosiahnutí 90 st.C = 20% alkohol koniec destilácie.

Skúsenosti

Obidva aparáty vykazovali pri požadovanej rýchlosti destilácie nedostatočný výkon chladiča. Problém som vyriešil pridaním cca 50cm Cu 8mm trubky na výstupe zo sekundárneho chladiča. Zdánlivo predimenzovaný sekundárny chladič /12 závitov/ v aparáte č.2 nedosahuje takú účinnosť, akú má sekundárny chladič v aparáte č.1 ktorý má len 8 závitov Cu trubky rovnakého prierezu aj priemeru cievky.
Nemožnosť nasmerovať ventilátor a tým separovane regulovať výkon obidvoch chladičov je veľkou nevýhodou pri dosahovaní rovnovážneho stavu aparátu č.2.
Aparát č.2 potreboval pri rovnakej rýchlosti destilácie vyšší výkon variča.
Citlivosť na teplotu vzduchu v miestnosti je u oboch aparátoch taká veľká, že už veľmi malá zmena teploty, krátke otvorenie a zavretie dverí, značne ovplyvní rovnovážny stav pri destilácii.
Dosiahnuť plynulý nárast teploty v intervale 68-77 st.C pred sekundárnym chladičom je na oboch variantách nerealizovateľné. Natiahnutie cievok v oboch aparátoch o polovicu s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť primárneho chladiča - zvýšiť refluxný pomer - neprinieslo merateľný výsledok = zvýšenie % alkoholu na výstupe. Nezaznamenal som lepšie oddelenie tekavejších zložiek možno len preto, že som sa zameriaval hlavne na dodržanie čo najstabilnejšej teploty a rovnováhy pri destilácii.
Prekročenie magickej hranice teploty pred sekundárnym chladičom /čo i len na okamih/, v priebehu celej destilácie znehodnotí produkt. Dokap sa zakalí aj chuťove znehodnotí. Pri dodržaní teploty do 90 st.C /na oboch aparátoch/ bol dokap aj s obsahom 20% alkoholu číry, bez problémov chuti. Zastávam názor, že ak sa neprekročí istá hranica teploty počas celého procesu destilácie vína, dobrá pálenka sa riedením vodou nezakalí.
Destiloval som len pitné čisté vína z hrozna, černíc a dule, nie kaly s pozostatkami droždia a odumretých kvasiniek. Neviem kde robím chybu, ale výraznejšiu arómu ovocnej pálenky v destiláte som zatiaľ spozoroval len z dulového vína, ktorého hustota /viskozita/ bola oveľa vyššia než hustota vína z hrozna, alebo z kanadských černíc. Dulové víno som spravil zo šťavy po prevarení prezretých dulí pri výrobe dulového syra. Odkvapkanú šťavu /pomerne hustú/ som nechal s kvasinkami a minimálnym prídavkom cukru na rozkvasenie vykvasiť. V degustácii páleniek som amatér, nepijem, len koštujem ale keď som sa naučil rozoznať dobré víno, naučím sa aj pálenku, len to chce čas. Názor suseda na pálenie môjho červeného, alebo toho černicového bol taký, že páliť také dobré víno je hriech. Ja si však myslím, že ak nedám do kotla kvalitu, nemôžem ju čakať ani z chladiča :). No ale k veci. Hroznová pálenka je jemná, pripadá mi ako "bez chuti a bez zápachu":). Tú pribublinu o ktorej sa všade toľko píše som zacítil len raz, keď som neustriehol teplotu. Inak ani tá 20% vodka v dokape pri dodržaní max. teploty po ničom nepáchne, nenecháva v pohári zápach, chutí však už skôr ako voda. Černicová pálenka sa líši od hroznovej len veľmi málo, ak sa poriadne nesústredím, ani nezbadám hneď rozdiel. To černicové víno si každý pochvaľoval, pekne voňalo černicami. Každá skúsenosť niečo stojí a všetko chce svoj čas. Možno to chce len lepšieho odborníka.:)
Pridaním dokapu do vína do novej 1. destilácie cca 0,5l 20-45% alkohol je priebeh destilácie rovnaký, len výťažok jadra sa zvýši cca 1l/52%.
Vloženie Cu 3mm x 15m do Al kotla na 5l vína nemalo pozorovateľný vplyv na výslednú chuť pálenky.
Celkový priebeh i čas pálenia na oboch aparátoch naraz je približne rovnaký do 3h.
Za účelom úspory energie a zabráneniu ohrevu chladičov od variča, bol hrniec tepelne izolovaný kartónmi tak, aby teplo z variča nenasával ventilátor.
Počas dvoch destilácií som zaznamenal zvláštny jav popisovaný odborníkmi ako "tepelný šok chladiča". Stalo sa to 2x na aparáte č.2 s tepelnou izoláciou primárnej cievky. Počas odberu predkapu cca 77-80 st.C začala teplota náhle klesať rýchlosťou cca 0,1 st.C za sekundu. Hneď som skontroloval plynový varič, či nedošiel plyn, ale varič dodával energiu rovnomerne. V hrnci bolo počuť ako víno pomaly vrelo, všetko OK. Vymenil som digitálny teplomer, druhý meral rovnako. Takto klesala teplota až po teplotu akú mal výstup zo sekundárneho chladiča ktorú meriam. Vtedy mala 33 st.C. Po dosiahnutí tejto teploty začala teplota rovnakou rýchlosťou stúpať, začali destilovať pary, nastala opäť rovnováha a z chladiča začal vytekať destilát, ako keby sa nič zvláštne nestalo. Tento úkaz nastal na začiatku pri nastavovaní rovnováhy teplotných pomerov po odbere predkapu a trval cca 5-10 minút. Príčinu vidím v opačnom prúdením vzduchu sekundárnym chladičom, nie som si vedomý prudkej zmene pri regulovaní výkonu ventilátora. Záhadou zostáva len kde sa stratilo to množstvo energie.

Výhody a nevýhody

Nenáročná konštrukcia, doslova za pár minút, viac času trvala úprava príruby a uchytenie ventilátora.
Vzhľadom na dosiahnuteľné možnosti aparátu je to myslím najlacnejší spôsob na štúdium destilačných procesov.
Dosiahnutie dobrých výsledkov vyžaduje študovať a pochopiť, viac študovať než experimentovať.
Udržiavanie rovnováhy teplotných pomerov pri zachovaní konštantnej rýchlosti destilácie a udržaní pomalého nárastu teploty pary pred sekundárnym chladičom je oveľa náročnejšie. Hoci som študoval elektroniku a mikroprocesory, nie som veľkým zástancom regulačných automatov. Ak dovolíme aby destiloval procesor a rozhodoval program zábava skončí a zostane len práca! Myslím si, že sa dá aj na tomto primitívnom zariadení vyrobiť súťažná pálenka. Ale prečo nespraviť aparát "na mieru" a ešte lepší? No a myslim si, že práve o tom toto hobby - domáce pálenie ovocných destilátov je. Destilačný aparát chladený ventilátorom bol ešte včera pre mňa výzvou a dnes vidím, že podobný výsledok sa dá dosiahnuť aj aj bez ventilátora! Tu je široký priestor pre diskusiu na konštrukciu chladičov a spôsobov chladenia v závislosti na požadovanej rýchlosti destilácie.
Fenomén pohodlnosti ma odradzoval od druhej destilácie, považovanej za štandard pri destilácii ovocných páleniek, veď ak sa dá dosiahnuť rovnaký výsledok kratšou cestou, nevidel som dôvod vybrať si tú dlhšiu. Len čas a prax potvrdili, že všetko má svoje pre a proti a nie vždy všetko je také, aké sa na prvý pohľad zdá.

Inovácia.

Hoci môj Boka still mám len vo fotogalérii :( , návrh konštrukcie EKO-Boka viď. fotogaléria ma priviedla na dve nové varianty vzduchom chladeného aparátu:

konštrukčne nastavený refluxný pomer s možnosťou regulácie vzduchom
konštrukčne nastavený refluxný pomer s možnosťou regulácie ventilom

Myslím si, že výhody Boka still by sa pri objeme hrnca na 6l stratili, alebo nedali využiť /plánujem navrhnúť EKO Still mini na 6l/ preto som pri novej konštrukcii vzuchom chladeného aparátu počítal s kapacilou kotla 25l. Počas dlhých zimných večerov mám čas premýšľať, počítať, porovnávať. Riešiť problémy systémom pokus - omyl už by nebola tá najlepšia cesta. Myslím si, že i malá skúsenosť z praxe vedie rýchlejšie k cieľu než veľký výpočet, preto som sa rozhodol popísať svoj problém a komunikovať. Vymýšľanie vymysleného už tak nepoteší. Teóriu destilácie vymysleli vraj už pred niekoľko tisícami rokov a už ťažko na nej niečo meniť :), však metódy a postupy sa vyvíjajú a zdokonaľujú zo dňa na deň. Boka je príkladom. Vraj na Boka Still je najdrahší ihlový ventil. Ja som ho mal zhotovený za cca 30 minút, funguje dobre, styk destilátu s mosadzou som síce celkom nevylúčil, ale je naozaj zanedbateľný a ani nevyzerá najhoršie /na výkrese aparát1 vo fotogalérii/. Chcelo to len vyhľadať dostupné a prispôsobiť vymyslené. Škoda, že totak ľahko nejde s nerezovou prírubou, no ale musel som použiť čo som mal.

EKO Still 1 reflux regulovaný vzduchom

Pri návrhu som vychádzal opäť z osvedčenej a praxi overenej konštrukcie moonshine. Základ tvorí klasický deflegmátor cez ktorý prechádza trubka väčšieho priemeru pre prechod studeného vzduchu z ventilátora. Konštrukčne nenáročné, pri prevádzke ľahko ovládateľné, variabilné. Odozva na zmenu teploty oveľa rýchlejšia než pri prechode chladiacej vody. Riadenie refluxu jednoduché s krátkou odozvou. Zaslepením otvoru ľahko a rýchlo vyradíme refluxný účinok. Problémom je priemer a umiestnenie trubky, prípadne počet trubiek v kolóne. Problematiku návrhu sekundárneho chladiča popíšem nižšie vo variante EKO Still 2.

Eko Still 2 reflux regulovaný ventilom

Návrh konštrukcie vychádza zo základnej schémy a princípu funkcie deflegmátora s primárnym chladičom umožňujúcim regulovať reflux. Cieľom je získať vyššie percento alkoholu pri prvej destilácii. Priemer trubky deflegmátora 2" je pre požadovanú rýchlosť destilácie predimenzovaný. Vzhľadom na sálavé teplo ovplyvňujúce účinnosť chladiča pri prevádzke bez ventilátora by bolo výhodnejšie použiť trubku 1,5". Nedostatky predchádzajúcich variant aparátov boli zohľadnené tak, aby vzhľadom na dosažiteľnú rýchlosť destilácie pracovali všetky časti aparátu čo najoptimálnejšie a dosahovali čo najvyššiu účinnosť. Na chladič bol použitý materiál z aparátu2. Primárny chladič má opäť priemer 130mm a 7 závitov Cu trubky priemeru 10mm. Sekundárny chladič má priemer 100mm a 20 závitov Cu trubky priemeru 8mm. Oba chladiče sú spojené T kusom, ktorý zároveň slúži ako sifon. Na T kus je napojený ihlový ventil na reguláciu refluxného pomeru.

Chladič

Vychádzal som z parametrov chladiča The Spiral still a svojich skúseností s aparátmi 1 a 2. Autor The Spiral still tvrdí, že jeho chladič 5m Cu 10mm s plochou 0,15m2 pri dodržaní odporúčanej rýchlosti destilácie 12cm/s funguje dobre s 300W špirálou vo vnútri tepelne izolovaného kotla bez ventilátora. Pre vyššie rýchlosti destilácie odporúča Cu 8m Cu 12mm. Celková plocha chladiča EKO Still je 0,183m2. Navrhnutý výkon špirály je 1000W pre rýchlejší počiatočný ohrev a 500W pre destiláciu bez ventilátora. Prepínač výkonu je realizovaný pomocou usmerňovacej diódy. Jemnejšie riadenie zabezpečuje tyristorový regulátora výkonu. V prípade, že sa s použitím ventilátora a tyristorového regulátora nepočíta, je voľba 600W špirály lepšie riešenie. Predpokladám, že s použitím ventilátora bude výkon chladiča minimálne dvojnásobný a navrhovaný výkon špirály 1000W s prepínačom je optimálny. Pri navrhovaní konštrukcie a pomeru výkonov primárneho a sekundárneho chladiča som sa snažil zohľadniť nie len rozdielne tepelné pomery pri chladení vzduchom, ale aj čo možno najoptimálnejšiu funkciu primárneho chladiča v oboch režimoch prevádzky tak, aby do sifonu prichádzal reflux skondenzovaný a cez ihlový ventil sa do deflegmátora mohol vracať v tekutom stave. Predpokladám, že neskondenzované pary pri danej konštrukcii žiadny reflux nevytvoria. Zaujímalo by ma, ako by fungoval reflux v prípade, keby podmienka umiestnenia parciálneho - primárneho chladiča nad deflegmátor nebola dodržaná tak, ako je to na výkrese EKO still1 konstrukcia.

Možnosti zvýšenia rýchlosti destilácie

Znížením reflufného pomeru pomocou ihlového ventila
Zväčšením prierezu trubky sekundárneho chladiča na 10mm a priemeru cievky na 130mm sa zvýši celková plocha chladiča o 50%. Použitím 10m Cu 12mm s priemerom 130mm sa zvýši celková plocha chladiča o 100%. Zmenšenie medzery medzi závitmi zníži účinnosť chladiča /sálavé teplo medzi závitmi/. Treba hľadať kompromis medzi celkovou dĺžkou cievky, výškou kolony a dizajnom.
Núteným chladením pomocou ventilátora. Plocha navrhovaného chladiča je 18 dm2 a predpokladáme, že pri okolitej teplote 20 st.C uchladí varič s výkonom 500W len pomocou sálania tepla bez použitia ventilátora. Zložitosť výpočtu a množstvo faktorov ktoré ho ovplyvňujú budí nedôveru hľadať cestu výpočtom. Tu pomôže len prax alebo experiment. Odhadujem, že s použitím digestorového ventilátora na chladenie len primárnej cievky sa výkon chladiča minimálne zdvojnásobí a chladič s rezervou uchladí 1000W pirálu pri okolitej teplote 20 st.C. Teplota okolitého vzduchu vplýva na výkon chladiča viac než percentuálna zmena dĺžky či priemeru trubky chladiča! Nesmieme zabudnúť, že zvýšenie rýchlosti destilácie musíme mať k dispozícii rezervu výkonu špirály.

Meranie teploty

Dodržanie plynulých zmien a rovnovážneho stavu počas celého procesu destilácie je najdôležitejšou úlohou separácie alkoholu. Na zabezpečenie tejto úlohy potrebujeme dva teplomery. Presný digitálny s krátkou odozvou, aby sme dokázali predvídať a veľký displej, aby sme mohli pohotovo reagovať na vývoj destilačného procesu. Mne sa osvedčil lacný kuchynský vpichový teplomer na meranie teploty do 300 st.C s veľkým trojmiestnym displejom merajúcim desatiny st.C a dobou odozvy 1s. Uvedené vlastnosti sú dôležitejšie než absolutná presnosť. Dobré je mať jeden náhradný. Teplomer si môžeme sami naciachovať na 100 st.C. Druhý orientačný dotykový, vyhovuje aj bimetalový, schopný merať teplotu do 120 st.C na povrchu kotla. Počas priebehu destilačného procesu sú dôležité tri hraničné teploty, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah obsluhy. je výhodné, ak je obsluha na tieto zásahy včas upozornená zariadením, ktoré sleduje tieto teploty a pri dosiahnutí zvolenej hranice včas upozorní obsluhu, alebo automaticky vykoná potrebný zásah v procese destilácie. V EKO Still k tomu účelu slúži regulátor UNO - schéma vo fotogalérii.

Regulátor

Eko Still som sa snažil navrhnúť tak, aby na nastavenie a udržiavanie rovnováhy pri destilácii vystačila zmena refluxného pomeru pomocou ihlového ventilu pri polovičnom výkone špirály. Ak chceme dosiahnuť maximálny výkon EKO Still a udržať optimálny a vyvážený priebeh teploty počas celého procesu destilácie, potrebujeme regulátor výkonu špirály. Na reguláciu výkonu špirály môžeme použiť tyristorový, prípadne aj triakový regulátor pre spínaný prúd min. 5A. /Tyristorový regulátor je vhodnejší z hľadiska jemnejšieho nastavenia regulácie výkonu./ Na reguláciu otáčok ventilátora /digestorový má indukčný motor/ môžeme použiť len triakový regulátor. Schéma "Triakový regulátor otáčok ventilátora" je rovnaká aj pre zapojenie tyristora, len namiesto triaka pripojíme tyristor. Záujemca si ju môže stiahnuť z fotogalérie aj s návrhom plošného spoja.

Rovnováhu pri destilácii je možné, ale neekonomické a neodporúčané, nastavovať aj pomocou otáčok ventilátora. Ventilátor v EKO Still odporúčam použiť na plný výkon, aby mohol chladič pracovať efektívne a bez tepelných výkykov.

Odporúčaný postup pri riadení rýchlosti destilácie

Tyristorovým regulátorom výkonu špirály.
Ihlovým ventilom reguláciou refluxného pomeru.
Zvýšením otáčok ventilátora zvýšime refluxný pomer a znížime rýchlosť destilácie.

Ako ďalej?

Zastávam názor, že už 25l kvasu je pre domácu výrobu ovocného destilátu veľa a môj EKO Still zostane len na papieri rovnako ako EKO-BOKA. Ak mi však niekto povie, že pri stavbe svojho aparátu vychádzal z konštrukcie EKO Still a funfuje mu dobre, nebolo to zbytočné. Naopak, myslím si že nutné, aby som mohol vyriešiť konštrukciu mladšej sestry EKO Still mini tak, ako jej väčšieho a staršieho brata. Ako som už spomenul, čím je menší aparát, tým je ťažšie dosiahnuť a udržať teplotnú rovnováhu a hľadanie optima každej časti aparátu dôležitejšie a zložitejšie. Nejde predsa o sériovú výrobu, ale o čo najekonomickejšiu a najpohodlnejšiu /predpokladám len vrtačku a plynovú spájkovačku/ konštrukciu optimálne fungujúceho originálu, ktorý si dokáže "ušiť" na mieru zručnejší chalupár z dostupných materiálov sám. Najmä z toho, čo má k dispozícii a je pre neho dostupné. Zohnať 1/2m 1" či 1,5" Cu mäkej trubky je u nás neriešiteľný problém, hoci som ich nových nepoužitých videl v zberných surovinách plný kontajner. Bez komunikácie, pomoci a presnejších výpočtov už cesta k cieľu, ktorý som si dal, nevedie.

Kto vie poradiť kde nájsť vzorec s presnosťou cca 20% pre výpočet dĺžky vodorovnej medenej trubky priemeru 10mm a hrúbkou steny 1mm. Trubkou prechádza kondenzujúca para rýchlosťou 0,2m/s. Para má na vstupe teplotu 90 st.C, na výstupe 30 st.C. Obe teploty sú konštantné. Konštantná je aj teplota okolitého vzduchu 25 st.C. Trubka má sálaním odovzdávať do okolia výkon 300W.